Pilotné testovanie prototypu podprsenky pre kozenky

Včera sa uskutočnilo pilotné testovanie kozej podprsenky. Viac o podprsenke nájdete v jednom z predchádzajúcich článkov.

Priebeh testovania:

1. Upevnenie podprsenky na Dorčinom tele prebehlo bez vážnejších komplikácií, dokonca sme to zvládli aj bez použitia zrna na odlákanie pozornosti.
2. Na pripevnenie podprsenky o obojok - na obrázku s popisom je to časť G - sme použili bežný špagát.
3. Následne sme kozu pustili k mladým do výbehu, kde automaticky nastala najdôležitejšia fáza testovania - ochrana vemena pred nenásytnými malými upírmi. Táto fáza prebiehala bez problémov niekoľko hodín, až kým nedošlo k roztrhnutiu špagátu, t.j. k zlyhaniu časti G.
4. Ukončenie testovania nastalo automaticky hneď nato, keď sa koze podprsenka zvliekla a upíri ju vycucali.

Výsledky testovania:

Podprsenka je funkčná, ergonomicky dobre prispôsobená kozej anatómii, avšak na pripevnenie podprsenky k obojku treba použiť pevnejší materiál a bezpečnejší spoj ako je uviazanie na mašličku. Možno by bolo na mieste zvážit ešte iný systém fixácie, ako priviazanie o obojok.

Ako to celé dopadlo nájdete v príspevku:

Finálna podoba kozej podprsenky

Prvá jarná zelenina - reďkovka

Koncom marca si zo mňa sused robil srandu, keď som sa snažila "spojazdniť" starý dedkov fóliovník. Povedal: "Jáj, dzívča, šak ščúl už si mala redkovku zbírat a né fóliu natahuvat!" Bývame totižto uprostred kolónie najprofesionálnejších seniorských záhradkárov, ovocinárov a poľnohospodárov vo vesmíre a vzhľadom na to, že so všetkými poľnohospodárskymi prácami začíname ako poslední, stávame sa často terčom posmeškov skúsených dôchodcov.

Keď som však nahodila UV fóliu na konštrukciu, prekopala, prekyprila, prehrabala, vyplela a pohnojila pôdu a uprostred budúceho fóliovníka spravila malý chodníček a záhony vystužila latami a keď mi Drahý s jeho otcom namontovali vlastnoručne vyrobené dvere, vtedy susedovi spadol posmešný úsmev z tváre!

Vysadila som si tam kvety (letničky aj trvalky) a bylinky rovno do zeme na predpestovanie priesad, premiestnila som tam všetky zeleninové a bylinkové priesady z kuchynského okna a zasadila listový šalát a samozrejme už spomínanú reďkovku. 

Reďkovka vyrašila po pár dňoch (2-3), rástla naozaj ako z vody (veď som ju aj riadne polievala) a koncom apríla sme ochutnali našu prvú vlastnú zeleninu. Odvtedy zjem každý deň, či už na raňajky, alebo na večeru minimálne 2 buľvičky. 

Musím povedať, že nám takáto skorá zelenina veľmi dobre padla, pretože po zime nám už určite začali chýbať vitamíny. A to som až dnes prišla na to, aká je reďkovka zdravá! Troška som pogúglila a niečo o pozitívnych účinkoch reďkovky na vaše zdravie si môžte prečítať napríklad tu.

A aby som nezabudla, sused konečne prestal mať narážky na náš fóliovník :)

Ale čo nám to tu vyrašilo?!

Tento článok som rozpísala ešte pred dvoma týždňami, ale nestihla som ho dopísať, keďže nám náš každodenný gazdovský život komplikuje bláznivé premenlivé a daždivé počasie. 

Aj Vy poznáte ten pocit? Kúpite si v Baumaxe násadu hlivy ustricovej v plastovom vrecku (samozrejme musí byť v akcii!!!, ináč to nie je ono) a už cestou domov Vám tečú slinky na hlivový paprikáš... vidíte Vašu pivnicu celú prerastenú polmetrovými trsmi hríbov... umiestnite vrecko na misku s vodou na vlhké miesto s primeranou teplotou, presne tak, ako káže návod... a čakáte... a čakáte.. týždeň, mesiac, pol roka ... a potom obsah vrecka bez známok akejkoľvek "hubotvornej" aktivity vyhodíte na kompost.

Tak toto sa mi stalo minulý rok a povedala som si, že hlivu už nikdy kupovať nebudem a už vôbec nie v akcii. Začiatkom marca som sa však ocitla v Tescu pri regáli so sadbou hlivy ustricovej. Bola v akcii. Bez vrecka a bez slamy, iba podhubie na akomsi obilí. No nekúp to!

Podľa návodu som pripravila substráty pre intenzívne a extenzívne pestovanie a čakala som a čakala. (Výborný návod na extenzívne pestovanie hlivy nájdete tu.) Vyše mesiaca sa nič neudialo, a tak som "billa-igelitku" naplnenú slamou a hlivou hodila pod stôl na chodbu a zabudla som na ňu. Ležala tam asi dva týždne bez akejkoľvek pozornosti, až kým si jedného dňa môj Drahý (pri obúvaní) nevšimol, že spod stola vytŕčajú trsy hríbov.

Ešte dva dni som ich nechala podrásť, pekne som ich dvakrát denne rosila a na tretí deň som z nich urobila výborný hlivový paprikáš. Taký dobrý sa mi ešte nepodaril, ale to asi bude tou domácou hlivou a kozím mliekom.

A aby toho rašenia nebolo málo, z podzemia mojej bylinkovo-okrasnej skalky sa na povrch prevŕtala ľalia, ktorej cibuľku som tam zasadila ešte vo februári!

"Prekvapivo" som ju tiež kúpila vo výpredaji a cez obal som si nevšimla, že je už poriadne vysušená, to som zistila až doma. Ale zasadila som ju. A rastie. V tejto chvíli má už dobrých 25 cm.

Výpredaje rastlín sú moja srdcová záležitosť, možno o nich napíšem aj samostatný článok. :)