Finálna podoba kozej podprsenky

Podarilo sa mi dopracovať k finálnemu spôsobu zaistenia Dorinej podprsenky. Použila som starý opasok, tak ako je vidieť na fotke. Kozliatka nemajú šancu. Funguje na 100%, ale treba dávať pozor na kríky a vytŕčajúce haluze, aby sa koza do nich nezamotala. Áno, uznávam, vyzerá to všelijako, ale je to len prechodné riešenie a kozenke sexy módny doplnok očivedne vôbec neprekáža, skôr je rada, že do nej malí stále nedobiedzajú.

Súvisiace príspevky:

Kozylapka, podkozenka, podprsenka pre kozu...

Pilotné testovanie prototypu podprsenky pre kozenky

Ružová grófka

Časy, keď boli v mojej rodnej obci pestované stovky, ba možno aj tisíce druhov ruží sú už dávno preč a na "ružovú grófku" Máriu Henrietu Chotekovú sa už takmer zabudlo. Vždy si na ňu spomeniem, keď na dvore začne kvitnúť babkina ruža. Netuším, koľko rokov už kvitne, ale je to krása, uznajte sami.

 

Pilotné testovanie prototypu podprsenky pre kozenky

Včera sa uskutočnilo pilotné testovanie kozej podprsenky. Viac o podprsenke nájdete v jednom z predchádzajúcich článkov.

Priebeh testovania:

1. Upevnenie podprsenky na Dorčinom tele prebehlo bez vážnejších komplikácií, dokonca sme to zvládli aj bez použitia zrna na odlákanie pozornosti.
2. Na pripevnenie podprsenky o obojok - na obrázku s popisom je to časť G - sme použili bežný špagát.
3. Následne sme kozu pustili k mladým do výbehu, kde automaticky nastala najdôležitejšia fáza testovania - ochrana vemena pred nenásytnými malými upírmi. Táto fáza prebiehala bez problémov niekoľko hodín, až kým nedošlo k roztrhnutiu špagátu, t.j. k zlyhaniu časti G.
4. Ukončenie testovania nastalo automaticky hneď nato, keď sa koze podprsenka zvliekla a upíri ju vycucali.

Výsledky testovania:

Podprsenka je funkčná, ergonomicky dobre prispôsobená kozej anatómii, avšak na pripevnenie podprsenky k obojku treba použiť pevnejší materiál a bezpečnejší spoj ako je uviazanie na mašličku. Možno by bolo na mieste zvážit ešte iný systém fixácie, ako priviazanie o obojok.

Ako to celé dopadlo nájdete v príspevku:

Finálna podoba kozej podprsenky

Prvá jarná zelenina - reďkovka

Koncom marca si zo mňa sused robil srandu, keď som sa snažila "spojazdniť" starý dedkov fóliovník. Povedal: "Jáj, dzívča, šak ščúl už si mala redkovku zbírat a né fóliu natahuvat!" Bývame totižto uprostred kolónie najprofesionálnejších seniorských záhradkárov, ovocinárov a poľnohospodárov vo vesmíre a vzhľadom na to, že so všetkými poľnohospodárskymi prácami začíname ako poslední, stávame sa často terčom posmeškov skúsených dôchodcov.

Keď som však nahodila UV fóliu na konštrukciu, prekopala, prekyprila, prehrabala, vyplela a pohnojila pôdu a uprostred budúceho fóliovníka spravila malý chodníček a záhony vystužila latami a keď mi Drahý s jeho otcom namontovali vlastnoručne vyrobené dvere, vtedy susedovi spadol posmešný úsmev z tváre!

Vysadila som si tam kvety (letničky aj trvalky) a bylinky rovno do zeme na predpestovanie priesad, premiestnila som tam všetky zeleninové a bylinkové priesady z kuchynského okna a zasadila listový šalát a samozrejme už spomínanú reďkovku. 

Reďkovka vyrašila po pár dňoch (2-3), rástla naozaj ako z vody (veď som ju aj riadne polievala) a koncom apríla sme ochutnali našu prvú vlastnú zeleninu. Odvtedy zjem každý deň, či už na raňajky, alebo na večeru minimálne 2 buľvičky. 

Musím povedať, že nám takáto skorá zelenina veľmi dobre padla, pretože po zime nám už určite začali chýbať vitamíny. A to som až dnes prišla na to, aká je reďkovka zdravá! Troška som pogúglila a niečo o pozitívnych účinkoch reďkovky na vaše zdravie si môžte prečítať napríklad tu.

A aby som nezabudla, sused konečne prestal mať narážky na náš fóliovník :)

Ale čo nám to tu vyrašilo?!

Tento článok som rozpísala ešte pred dvoma týždňami, ale nestihla som ho dopísať, keďže nám náš každodenný gazdovský život komplikuje bláznivé premenlivé a daždivé počasie. 

Aj Vy poznáte ten pocit? Kúpite si v Baumaxe násadu hlivy ustricovej v plastovom vrecku (samozrejme musí byť v akcii!!!, ináč to nie je ono) a už cestou domov Vám tečú slinky na hlivový paprikáš... vidíte Vašu pivnicu celú prerastenú polmetrovými trsmi hríbov... umiestnite vrecko na misku s vodou na vlhké miesto s primeranou teplotou, presne tak, ako káže návod... a čakáte... a čakáte.. týždeň, mesiac, pol roka ... a potom obsah vrecka bez známok akejkoľvek "hubotvornej" aktivity vyhodíte na kompost.

Tak toto sa mi stalo minulý rok a povedala som si, že hlivu už nikdy kupovať nebudem a už vôbec nie v akcii. Začiatkom marca som sa však ocitla v Tescu pri regáli so sadbou hlivy ustricovej. Bola v akcii. Bez vrecka a bez slamy, iba podhubie na akomsi obilí. No nekúp to!

Podľa návodu som pripravila substráty pre intenzívne a extenzívne pestovanie a čakala som a čakala. (Výborný návod na extenzívne pestovanie hlivy nájdete tu.) Vyše mesiaca sa nič neudialo, a tak som "billa-igelitku" naplnenú slamou a hlivou hodila pod stôl na chodbu a zabudla som na ňu. Ležala tam asi dva týždne bez akejkoľvek pozornosti, až kým si jedného dňa môj Drahý (pri obúvaní) nevšimol, že spod stola vytŕčajú trsy hríbov.

Ešte dva dni som ich nechala podrásť, pekne som ich dvakrát denne rosila a na tretí deň som z nich urobila výborný hlivový paprikáš. Taký dobrý sa mi ešte nepodaril, ale to asi bude tou domácou hlivou a kozím mliekom.

A aby toho rašenia nebolo málo, z podzemia mojej bylinkovo-okrasnej skalky sa na povrch prevŕtala ľalia, ktorej cibuľku som tam zasadila ešte vo februári!

"Prekvapivo" som ju tiež kúpila vo výpredaji a cez obal som si nevšimla, že je už poriadne vysušená, to som zistila až doma. Ale zasadila som ju. A rastie. V tejto chvíli má už dobrých 25 cm.

Výpredaje rastlín sú moja srdcová záležitosť, možno o nich napíšem aj samostatný článok. :)

Kozylapka, podkozenka, podprsenka pre kozu...

Kozliatka rastú ako z vody a pomaly sa blíži čas ich odstavenia. To znamená, že tým malým upírom treba nejakým spôsobom zabrániť, aby cicali z maminho vemena a to veru nie je jednoduchá záležitosť, pretože je to ich druhá najobľúbenejšia činnosť - hneď po bláznení sa.

Keďže s odstavovaním nemáme zatiaľ žiadne skúsenosti, gúglila som. Podľa môjho malého prieskumu je najspoľahlivejším spôsobom oddelenie mladých od matky. Väčšina chovateľov odstavuje mladé cca od 2 mesiacov postupne, a to buď tak, že sa umiestnia cez deň na inú pastvinu ako matka, tá sa večer podojí a v noci sa umiestnia znovu spolu do jednej maštale alebo, naopak, oddelia sa v noci, ráno sa podojí a cez deň sa  pasú všetci spolu. Postupom času sa mláďatá oddelia úplne, a tak musia zotrvať istý čas, aby sa odnaučili cicať, poprípade sa predajú, alebo... no, však viete čo... 

Tento zdanlivo jednoduchý spôsob má však značné nevýhody. V prvom rade tu vznikajú zvýšené nároky na priestor - oddelené pastviny/maštale a v druhom rade je kozliatkam smutno, takže srdcervúco plačú za mamou.

Existujú však aj alternatívne spôsoby odstavovania, ktoré sú založené na princípe mechanickej zábrany medzi kozliatkami a matkinými strukmi. Robí sa to tak, že sa koze prelepia struky leukoplastom alebo sa použije špeciálna podprsenka pre kozy. 

Leukoplast je nespoľahlivý, takže som sa rozhodla, že našej Dorči ušijem krásnu sexy podprdu. Zobrala som starú látku na posteľné obliečky, vystrihla, zošila, dala gumičku, prišila nastaviteľné pásy, obliekla som jej to, zistila som, že je to naprd, vychytala som chybičky, prešila pásy a podprsenka bola na svete!

A - "košík" na vemeno

B - elastický okraj s gumičkou

C - predný remeň

D - spona - trojzubec - na jednoduché zapínanie a zároveň na nastavenie dĺžky predného remeňa

E - zadný remeň

F - šnúrka s nastaviteľnou dĺžkou spája predný a zadný remeň

G - aby sa podprsenka nezošmykla, treba ju ešte pripevniť šnúrkou k obojku, tak ako je to znázornené na obrázku

Testovať začneme o dva týždne, som zvedavá. 

(Ak by mal niekto záujem o podprsenku pre kozy, som schopná ušiť a poslať na dobierku)

Pre výsledky testovania pokračujte na článok:

Pilotné testovanie prototypu podprsenky pre kozenky

Trnavská blúza

Folklór a ľudová remeselná tvorba ma zaujímali odjakživa. Pamätám si, ako ma prababka vystrojila (virichtuvala) do rozkošného detského kroja a potom som išla v sprievode (v procesii). Mohla som mať tak tri roky a pravdepodobne bola kvetná nedeľa. Pripadala som si ako princezná. Pamätám sa, akú neuveriteľnú pozornosť prababka venovala jednotlivým kúskom toho maličkého remeselného diela, keď mi ich obliekala. Bol to hotový rituál a trvalo to hádam aj pol hodiny. 

Keď sa jej niečo nepozdávalo, prežehlila starou železnou žehličkou. V našej rodine sa traduje historka, ako jednej nemenovanej tete žehlila mamenka spodničku priamo na zadku... Áno, aj takéto prípady sa stávali, keď mali baby naponáhlo :) Všetko muselo byť tip-top (jak anc alebo jak alabaster) nastrojené (pririchtuvané). 

A tie špendlíky... špendlíky boli všade! Babka si ich dala zopár medzi pery a postupne ich pripínala tam kde bolo treba. Obyčajné - do čelenky, pripnúť mašľu, pripnúť krézel... zicherky - stiahnuť zadnú sukňu, zúžiť zásteru narýchlo. No a najväčší špendlík, ten bol predsa do vlnáka. Takých mala babka málo a nesmela som sa ich ani dotknúť.

Toto všetko ma neskutočne fascinovalo a keď ma babka obliekala, stála som nehybne a sústredene ako figurína do detailu pozorujúc každý jej úkon. Ona sama kroje šila, vyšívala mašle a šila aj divadelné kostými pre miestnych ochotníkov. Takto mi vštepila lásku a úctu k ľudovému remeslu.

No ale nejak som sa zamotala vo svojich spomienkach, radšej teda prejdem do prítomnosti.

Nedávno sme založili nový folklórny súbor (o ktorom sem určite ešte napíšem) a zistilo sa, že pre mňa nezvýšila žiadna ženská košeľa, takže mi nezostávalo nič iné, ako ušiť si vlastnú. Naštudovala som vzory strihov z knihy Ľudový odev v okolí Trnavy od Jarmily Pátkovej (túto knihu usilovne zháňam, zatiaľ bez úspechu... mám len pár odfotených strán v úbohej kvalite) a tu je výsledok:

Takto vyzerá košeľa s nestiahnutými rukávmi. Je ušitá podľa jednoduchého strihu - jednotlivé súčasti sú tvorené obdĺžnikmi alebo štvorcami. Najpracnejšie bolo, samozrejme, riasenie.

Vpredu sa límček zväzuje šnúrkami.

Na nasledujúcom obrázku je vidieť tunel pre gumičku/šnúrku na rukáve.

A tu je už rukáv aj s gumičkou.

A finálna podoba blúzky.

Takto nejak vyzerá keď je blúzka zakasaná do sukne. 

S výsledkom som veľmi spokojná. Pasuje mi ako uliata. Náročky nie je príliš "napufňaná", aby sa mi v nej pohodlne hralo. Základný strih mám zvládnutý, takže do budúcna môžem začať experimentovať ;)