Trnavská blúza

Folklór a ľudová remeselná tvorba ma zaujímali odjakživa. Pamätám si, ako ma prababka vystrojila (virichtuvala) do rozkošného detského kroja a potom som išla v sprievode (v procesii). Mohla som mať tak tri roky a pravdepodobne bola kvetná nedeľa. Pripadala som si ako princezná. Pamätám sa, akú neuveriteľnú pozornosť prababka venovala jednotlivým kúskom toho maličkého remeselného diela, keď mi ich obliekala. Bol to hotový rituál a trvalo to hádam aj pol hodiny. 

Keď sa jej niečo nepozdávalo, prežehlila starou železnou žehličkou. V našej rodine sa traduje historka, ako jednej nemenovanej tete žehlila mamenka spodničku priamo na zadku... Áno, aj takéto prípady sa stávali, keď mali baby naponáhlo :) Všetko muselo byť tip-top (jak anc alebo jak alabaster) nastrojené (pririchtuvané). 

A tie špendlíky... špendlíky boli všade! Babka si ich dala zopár medzi pery a postupne ich pripínala tam kde bolo treba. Obyčajné - do čelenky, pripnúť mašľu, pripnúť krézel... zicherky - stiahnuť zadnú sukňu, zúžiť zásteru narýchlo. No a najväčší špendlík, ten bol predsa do vlnáka. Takých mala babka málo a nesmela som sa ich ani dotknúť.

Toto všetko ma neskutočne fascinovalo a keď ma babka obliekala, stála som nehybne a sústredene ako figurína do detailu pozorujúc každý jej úkon. Ona sama kroje šila, vyšívala mašle a šila aj divadelné kostými pre miestnych ochotníkov. Takto mi vštepila lásku a úctu k ľudovému remeslu.

No ale nejak som sa zamotala vo svojich spomienkach, radšej teda prejdem do prítomnosti.

Nedávno sme založili nový folklórny súbor (o ktorom sem určite ešte napíšem) a zistilo sa, že pre mňa nezvýšila žiadna ženská košeľa, takže mi nezostávalo nič iné, ako ušiť si vlastnú. Naštudovala som vzory strihov z knihy Ľudový odev v okolí Trnavy od Jarmily Pátkovej (túto knihu usilovne zháňam, zatiaľ bez úspechu... mám len pár odfotených strán v úbohej kvalite) a tu je výsledok:

Takto vyzerá košeľa s nestiahnutými rukávmi. Je ušitá podľa jednoduchého strihu - jednotlivé súčasti sú tvorené obdĺžnikmi alebo štvorcami. Najpracnejšie bolo, samozrejme, riasenie.

Vpredu sa límček zväzuje šnúrkami.

Na nasledujúcom obrázku je vidieť tunel pre gumičku/šnúrku na rukáve.

A tu je už rukáv aj s gumičkou.

A finálna podoba blúzky.

Takto nejak vyzerá keď je blúzka zakasaná do sukne. 

S výsledkom som veľmi spokojná. Pasuje mi ako uliata. Náročky nie je príliš "napufňaná", aby sa mi v nej pohodlne hralo. Základný strih mám zvládnutý, takže do budúcna môžem začať experimentovať ;)