Tehotenstvo našej kozy Dorky prebiehalo úplne v poriadku. Termín pôrodu sme jej vyrátali na 13. marca plus-mínus 5 dní. Ako sa blížil termín, boli sme čím ďalej nervóznejší (hlavne môj drahý), pretože sme to ešte nikdy nezažili - Dorka bola v tom čase naša prvá a jediná kozička, nemali sme ju ešte ani rok, ale svoj prvý pôrod už mala za sebou. Študovali sme teda na internete všetky možné pôrodné scenáre vo všetkých možných jazykoch, s obrázkami, schémami, s fotkami a s katastrofickými komentármi od skúsených chovateľov. Každý večer pred spaním (na dobrú noc) sme si pozreli na youtube minimálne jeden kozí pôrod. A čo koza? No koza bola predsa úplne v pohodičke. pekne papkala, veselo si cupkala s tým svojím vydutým bruškom.
9. marca sme spozorovali, že sa jej nalieva vemeno, čo signalizovalo, že do dvoch dní by to na ňu malo prísť. Tak som si večer povedala, že ráno si prichystám uteráky a dezinfekciu, aby som to mala rýchlo po ruke keby niečo. Drahý išiel do práce. Ráno som sa zobudila, išla som opatriť zvery, Dorča síce ležala keď som prišla, ale hneď ako zbadala, že jej nesiem žrádlo, vystrelila a schuti začala žrať, to ma upokojilo (kozy tesne pred pôrodom nechcú žrať), keďže som bola sama doma. Okolo jedenástej som išla von po drevo a začula som veľmi tenké mekotanie z maštale. Povedala som si, že to sa mi len zdalo a nakladala som drevo... no a v tom zase! Mekotanie kozliatka! Utekala som do maštale... a bolo tam!!! Živé, malé, nádherné, biele kozliatko.
Už očistené, ležalo so zdvihnutou hlavičkou a koza ho olizovala. Bol to neopísateľný pocit. Čistá radosť. To trvalo tak 3 sekundy, potom prišiel stres - Čo teraz?! Kým som vybehla pre uteráky, zavolala som drahému, že sa stal otcom :) Keď som sa vrátila do maštale, Dorka začala tlačiť druhé a drahý medzitým prišiel z práce. Nemohla ho vytlačiť. Podľa naštudovaných informácií som usúdila, že ide von zadkom napred, to by nebolo až také zlé ale stále som nevidela nožičky a plodový obal nepraskal, čo situáciu značne komplikovalo. Musela som konať. Samozrejme som ale nevedela, čo mám robiť, len som vedela, že to je zlé. Drahý medzitým hľadal číslo na veterinára... Strčila som jej teda dovnútra prsty a nahmatala kopýtka, praskla som plodový obal a Dorča zatlačila, neišlo von, tak som sa snažila tlačiť prstami oproti, to pomohlo a zrazu bol vonku! Obrovský capko. Chytila som ho a otočila dole hlavou, vychŕkol trošku vody a začal sa trepať. Celý bol mokrý a oslizený, rýchlo som ho dala do uteráka a Dorka ho začala olizovať. (Teraz už viem, že som mala postupovať trochu inak, ale sv. Vendelín nám pomohol a nič zlé sa nestalo.) Medzitým sa drahý dovolal veterinárovi a prišiel s tým za mnou do maštale. Pýtal sa doktora, čo máme robiť a ani si nevšimol, že pribudlo jedno kozliatko :) tak som mu ho musela ukázať. Už išiel zložiť telefón, keď som si všimla, že koze zostal visieť z vulvy veľký krvavý vak v tvare obličky. Opýtali sme sa doktora, čo to je a ten povedal, že pravdepodobne pôjde ešte jedno kozľa! A mal pravdu. Do dvoch minút bolo vonku kozliatko č.3! Za pol hodinky koza porodila aj placentu. Všetko bolo v poriadku. Vyčistili sme im chlievik a nechali ich pekne odpočívať.
A takto sa nám narodili Amálka, Vendelín a Vinco ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára