Po dvoch nevydarených pokusoch o vytvorenie syra z mlieka našej novej kozy Borky som bola celkom zúfalá. Síce sa mi podarilo syr zasýriť a oddeliť z neho srvátku, ale jeho konzistencia bola divná... mäkká a vláknitá. Nemohla som ho ani poriadne scediť. Pritom som postupovala presne rovnako ako minulý rok, keď som robila syr z Dorčinho mlieka.
Najprv som myslela, že je problém v syridle (mala som nejaké práškové neznámeho pôvodu, čo Drahý priniesol z výletu na jednu farmu). Tak som teda kúpila cez internet moje osvedčené Formase pre istotu aj s chloridom vápenatým pre lepšiu výťažnosť. Nepomohlo, výsledok bol síce o trošku lepší, ale stále sa mi netvorilo žiadne zrno.
Začala som sa báť, že má naša Bora málo bielkovín v mlieku a preto sa jej dobre nezráža. Pýtali sme sa na to skúseného farmára a ten povedal, že s niečím takým sa u kozy ešte nestretol. Nezostávalo mi nič iné ako gúgliť a gúgliť. Natrafila som na skvelú stránku, kde pani do detailu popisuje výrobu syra (samozrejme som si ju zabudla zazáložkovať, ale keď ju nájdem, dám sem link). Z toho čo som si prečítala, som vydedukovala, že môj problém musí spôsobovať nesprávne harfovanie sýreniny. Doteraz som ju harfovala metličkou na šľahanie. Pri Dorinom mlieku s tým nebol problém, ale Borča je celá taká jemnejšia a nežnejšia, takže sa to odrazilo aj na jej mlieku :)
Pri treťom pokuse (obrázok vedľa) som teda na harfovanie použila dlhý ostrý nôž, sýreninu som pracne nakrájala na centimetrové kocky a 30 minút som zrno presúšala. Výsledok - DOKONALÝ :) Chyba teda nebola v koze, ale vo mne... klasika.
Z cca 9 l mielka som vyrobila 2 syry (po odtečení vážili spolu 1300g). Jeden syr sme celý naložili do olivového oleja (vyšlo nám 6 180ml pohárikov) a druhý syr sme nechali celý na priamu konzumáciu, pretože bol taký dobrý, že nám bolo ľúto ho naložiť.
Takto si predstavujem dokonalú konzistenciu čerstvého kozieho syra -mäkký, pružný s dierkami. Jemne kyslastá chuť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára