Kozylapka, podkozenka, podprsenka pre kozu...

Kozliatka rastú ako z vody a pomaly sa blíži čas ich odstavenia. To znamená, že tým malým upírom treba nejakým spôsobom zabrániť, aby cicali z maminho vemena a to veru nie je jednoduchá záležitosť, pretože je to ich druhá najobľúbenejšia činnosť - hneď po bláznení sa.

Keďže s odstavovaním nemáme zatiaľ žiadne skúsenosti, gúglila som. Podľa môjho malého prieskumu je najspoľahlivejším spôsobom oddelenie mladých od matky. Väčšina chovateľov odstavuje mladé cca od 2 mesiacov postupne, a to buď tak, že sa umiestnia cez deň na inú pastvinu ako matka, tá sa večer podojí a v noci sa umiestnia znovu spolu do jednej maštale alebo, naopak, oddelia sa v noci, ráno sa podojí a cez deň sa  pasú všetci spolu. Postupom času sa mláďatá oddelia úplne, a tak musia zotrvať istý čas, aby sa odnaučili cicať, poprípade sa predajú, alebo... no, však viete čo... 

Tento zdanlivo jednoduchý spôsob má však značné nevýhody. V prvom rade tu vznikajú zvýšené nároky na priestor - oddelené pastviny/maštale a v druhom rade je kozliatkam smutno, takže srdcervúco plačú za mamou.

Existujú však aj alternatívne spôsoby odstavovania, ktoré sú založené na princípe mechanickej zábrany medzi kozliatkami a matkinými strukmi. Robí sa to tak, že sa koze prelepia struky leukoplastom alebo sa použije špeciálna podprsenka pre kozy. 

Leukoplast je nespoľahlivý, takže som sa rozhodla, že našej Dorči ušijem krásnu sexy podprdu. Zobrala som starú látku na posteľné obliečky, vystrihla, zošila, dala gumičku, prišila nastaviteľné pásy, obliekla som jej to, zistila som, že je to naprd, vychytala som chybičky, prešila pásy a podprsenka bola na svete!

A - "košík" na vemeno

B - elastický okraj s gumičkou

C - predný remeň

D - spona - trojzubec - na jednoduché zapínanie a zároveň na nastavenie dĺžky predného remeňa

E - zadný remeň

F - šnúrka s nastaviteľnou dĺžkou spája predný a zadný remeň

G - aby sa podprsenka nezošmykla, treba ju ešte pripevniť šnúrkou k obojku, tak ako je to znázornené na obrázku

Testovať začneme o dva týždne, som zvedavá. 

(Ak by mal niekto záujem o podprsenku pre kozy, som schopná ušiť a poslať na dobierku)

Pre výsledky testovania pokračujte na článok:

Pilotné testovanie prototypu podprsenky pre kozenky

Trnavská blúza

Folklór a ľudová remeselná tvorba ma zaujímali odjakživa. Pamätám si, ako ma prababka vystrojila (virichtuvala) do rozkošného detského kroja a potom som išla v sprievode (v procesii). Mohla som mať tak tri roky a pravdepodobne bola kvetná nedeľa. Pripadala som si ako princezná. Pamätám sa, akú neuveriteľnú pozornosť prababka venovala jednotlivým kúskom toho maličkého remeselného diela, keď mi ich obliekala. Bol to hotový rituál a trvalo to hádam aj pol hodiny. 

Keď sa jej niečo nepozdávalo, prežehlila starou železnou žehličkou. V našej rodine sa traduje historka, ako jednej nemenovanej tete žehlila mamenka spodničku priamo na zadku... Áno, aj takéto prípady sa stávali, keď mali baby naponáhlo :) Všetko muselo byť tip-top (jak anc alebo jak alabaster) nastrojené (pririchtuvané). 

A tie špendlíky... špendlíky boli všade! Babka si ich dala zopár medzi pery a postupne ich pripínala tam kde bolo treba. Obyčajné - do čelenky, pripnúť mašľu, pripnúť krézel... zicherky - stiahnuť zadnú sukňu, zúžiť zásteru narýchlo. No a najväčší špendlík, ten bol predsa do vlnáka. Takých mala babka málo a nesmela som sa ich ani dotknúť.

Toto všetko ma neskutočne fascinovalo a keď ma babka obliekala, stála som nehybne a sústredene ako figurína do detailu pozorujúc každý jej úkon. Ona sama kroje šila, vyšívala mašle a šila aj divadelné kostými pre miestnych ochotníkov. Takto mi vštepila lásku a úctu k ľudovému remeslu.

No ale nejak som sa zamotala vo svojich spomienkach, radšej teda prejdem do prítomnosti.

Nedávno sme založili nový folklórny súbor (o ktorom sem určite ešte napíšem) a zistilo sa, že pre mňa nezvýšila žiadna ženská košeľa, takže mi nezostávalo nič iné, ako ušiť si vlastnú. Naštudovala som vzory strihov z knihy Ľudový odev v okolí Trnavy od Jarmily Pátkovej (túto knihu usilovne zháňam, zatiaľ bez úspechu... mám len pár odfotených strán v úbohej kvalite) a tu je výsledok:

Takto vyzerá košeľa s nestiahnutými rukávmi. Je ušitá podľa jednoduchého strihu - jednotlivé súčasti sú tvorené obdĺžnikmi alebo štvorcami. Najpracnejšie bolo, samozrejme, riasenie.

Vpredu sa límček zväzuje šnúrkami.

Na nasledujúcom obrázku je vidieť tunel pre gumičku/šnúrku na rukáve.

A tu je už rukáv aj s gumičkou.

A finálna podoba blúzky.

Takto nejak vyzerá keď je blúzka zakasaná do sukne. 

S výsledkom som veľmi spokojná. Pasuje mi ako uliata. Náročky nie je príliš "napufňaná", aby sa mi v nej pohodlne hralo. Základný strih mám zvládnutý, takže do budúcna môžem začať experimentovať ;)

Konečne dobrý syr! Alebo nežná koza - nežné mlieko

Po dvoch nevydarených pokusoch o vytvorenie syra z mlieka našej novej kozy Borky som bola celkom zúfalá. Síce sa mi podarilo syr zasýriť a oddeliť z neho srvátku, ale jeho konzistencia bola divná... mäkká a vláknitá. Nemohla som ho ani poriadne scediť. Pritom som postupovala presne rovnako ako minulý rok, keď som robila syr z Dorčinho mlieka.

Najprv som myslela, že je problém v syridle (mala som nejaké práškové neznámeho pôvodu, čo Drahý priniesol z výletu na jednu farmu). Tak som teda kúpila cez internet moje osvedčené Formase pre istotu aj s chloridom vápenatým pre lepšiu výťažnosť. Nepomohlo, výsledok bol síce o trošku lepší, ale stále sa mi netvorilo žiadne zrno.

Začala som sa báť, že má naša Bora málo bielkovín v mlieku a preto sa jej dobre nezráža. Pýtali sme sa na to skúseného farmára a ten povedal, že s niečím takým sa u kozy ešte nestretol. Nezostávalo mi nič iné ako gúgliť a gúgliť. Natrafila som na skvelú stránku, kde pani do detailu popisuje výrobu syra (samozrejme som si ju zabudla zazáložkovať, ale keď ju nájdem, dám sem link). Z toho čo som si prečítala, som vydedukovala, že môj problém musí spôsobovať nesprávne harfovanie sýreniny. Doteraz som ju harfovala metličkou na šľahanie. Pri Dorinom mlieku s tým nebol problém, ale Borča je celá taká jemnejšia a nežnejšia, takže sa to odrazilo aj na jej mlieku :)

Pri treťom pokuse (obrázok vedľa) som teda na harfovanie použila dlhý ostrý nôž, sýreninu som pracne nakrájala na centimetrové kocky a 30 minút som zrno presúšala. Výsledok - DOKONALÝ :) Chyba teda nebola v koze, ale vo mne... klasika.

Z cca 9 l mielka som vyrobila 2 syry (po odtečení vážili spolu 1300g). Jeden syr sme celý naložili do olivového oleja (vyšlo nám 6 180ml pohárikov) a druhý syr sme nechali celý na priamu konzumáciu, pretože bol taký dobrý, že nám bolo ľúto ho naložiť.

Takto si predstavujem dokonalú konzistenciu čerstvého kozieho syra -mäkký, pružný s dierkami. Jemne kyslastá chuť.

Ako vyrobiť folklórny širák?

1. Treba ísť na nákupný výlet, najlepšie do Poľska (kvalita za rozumnú cenu), a tam kúpiť hocijaký, neozdobený vlnený klobúk. 
2. Kúpiť stuhu s ľudovým motívom. Dá sa kúpiť v kamenných aj internetových galantérkach, existujú aj obchody, ktoré sa špecializujú na tento druh tovaru. Ja ju mám práve z takého. Zvolila som vyšívanú (na fotke vidieť ako vyzerá rub a líce). Existujú aj tkané stuhy, či ručne vyšívané, ale to je už vyššia cenová kategória. Ak budete úsporní ako ja, vystačíte si s 1 m.
3. Pierka... áno, dajú sa kúpiť vo vyššie spomínaných galantérkach. Ale keď máte doma kohúta ako ja... Pri trhaní pierok ale dbajte na to, aby ste ich vytrhli obidve z rovnakej strany, lebo inak budete mať jedno otočené dopredu a jedno dozadu tak ako ja...
4. Kvetinky. Ja som použila umelé (Čo dom dal). 
5. Pomôcky a nástroje: ihla, niť vo farbe stuhy, hrubšia niť, nožnice, lak na vlasy.

Postup:

• Z klobúka treba odtrhnúť stuhu.
• Nameriame si, akú dlhú stuhu potrebujeme na občiahnutie klobúka, započítame 1 cm rezervu z každého konca.
• Zošijeme stuhu a natasíme ju na klobúk.
• Pierka nastriekame lakom na vlasy, aby sa nerozstrapkali.
• Pevne zviažeme kvetinky a pierka za pomoci hrubšej nite, ja som použila perlovku.
• Zastrčíme kytičku (kosír) za stuhu v požadovanej polohe a opatrne prišijeme ku klobúku.
• Zo zbytku stuhy vytvoríme mašľu (spôsob už nechám na Vás) a prišijeme pod kytičku. 
• Pokocháme sa svojim výtvorom.

Tento širák som robila pre Drahého. Veľmi sa mu páčil. Viem, že celkom nespĺňa parametre skostnatelých folklórnych tradicionalistov... na trnavský má dosť širokú strechu a tie kvetinky sú z pohrebného venca, ale robila som ho zo srdca a z toho, čo som mala k dispozícii.

Acidóza bachora

Po úspešnom pôrode sme statočnej mamičke chceli urobiť dobre a tak sme jej pripravili zábar z jačmenného šrotu (videli sme to na jednom videu na jutube). Ani v najhoršom sne by nás nenapadlo, aká lavína nepríjemných udalostí sa po tom môže spustiť.

Veľmi skoro ráno sa Drahý zobudil a išiel skontrolovať mamu kozu a jej kozliatka. Vrátil sa celý bledý, smutný a naštvaný zároveň. Povedal mi, že koza len stojí, pozerá do blba, nechce žrať, škrípe zubami a na papuli má penu... toto sme si už raz zažili, keď sme si Doru priviezli domov - acidóza bachora - postrach chovateľov všetkých prežúvavcov. Laicky povedané, acidóza môže vniknúť u kozy ak sa prežerie krmivom, ktoré obsahuje ľahko stráviteľné cukry (v našom prípade jačmeň). Vtedy sa zvýši v bachore koncentrácia laktobacilov, čo vedie vyššej produkcii kyseliny mliečnej, ktorá znižuje pH v bachore, čo spôsobí vymieranie bachorových mikroorganizmov, ktoré sú požierané laktobacilmi... tým pádom prestáva fungovať trávenie a potrava v bachore začína hniť. Toť malá informatívna vsuvka.

Ale čo teraz?!

Predtým sme acidózu riešili sódou bikarbónou, ktorá zneutralizuje kyselinu v bachore a "násilným" prechádzaním sa s kozou. Tentoraz nám však situáciu komplikovalo jej čerstvé materstvo a potenciálna strata mlieka (keďže nič nežrala) zároveň sme sa báli aj o mlezivo (kolostrum - prvé mlieko obsahujúce všetky imunitné látky, ktoré musia kozliatka do seba dostať počas prvých 24 hodín po narodení). A navyše kozliatka boli až tri, čo je aj pre zdravú kozu poriadna záťaž.

Drahý musel ísť do práce, takže som zostala sama a musela som nejak naliať do podráždenej ubolenej kozy každé dve hodiny aspoň lyžičku sódy bikarbóny rozpustenej vo vode. V zúfalstve som začala gúgliť. A gúgl a sv. Vendelín opäť pomohli. Pani z Čiech radila naliať sódu do hrubostennej fľašky (ja som trochu zariskovala s pivnou, ale ževraj najlepšia je od šampanského) a strčit to koze zboku do papule v mieste, kde nemá zuby, zastrčiť čo najhlbšie, zakloniť hlavu a liať do gágora. Celkom to fungovalo. Ale Dorkin stav sa nezlepšoval. Kozliatka boli vyhladované, tak som ich začala prikrmovať kravským mliekom zriedeným s vodou. Našťastie nedostali hnačku (lebo to sa pri kravskom mlieku, ktoré je omnoho tučnejšie ako kozie, môže ľahko stať) a podarilo sa mi zohnať aj kravské mledzivo. Takto som musela vytunovať kojeneckú fľašku, aby im chutilo :)

Celý deň sme bojovali, každé dve hodiny sóda a prechádzanie.. nasilu... No a potom v noci koza ľahla a nechcela vstať. Aj som si poplakala. Lebo takéto stavy obvykle nekončia dobre. žiadny veterinár nám nevedel/nechcel pomôcť. Opäť som gúglila a modlila som sa. Pomohlo. Našla som článok o masáži bachora pri zdúvaní. Pani radila zaťať ruky vpäsť a masírovať v oblasti hladových jám. Tak sme masírovali celú noc, prechádzali sme sa s ňou a ráno sa kozena brutálne neskutočne smradľavo pokakala a viditeľne sa jej začalo polepšovať. Dokonca začala papať trávičku. To bola radosť! 

Ešte deň, dva potom bola trošku divná ale dostala sa z toho. Mlieka mala málo, tak som musela každé dve hodky stávať a dokrmovať malých. A tí to statočne prežili a rástli a roztopašili sa :) Keď mali 3 dni už behali po vonku a vyhrievali sa na slniečku.

A aby sme malým nemuseli dávať stále kravské mlieko, kúpili sme si ešte jednu dojacu kozičku. Ročnú bláznivú adolescentku Dorku z Vrbového, ktorú sme museli premenovať na Borku, aby sa nám to neplietlo.

Takže nakoniec to zhrniem:

• Neprežierajte kozu po pôrode zábarom!
• Ak ju prežeriete zábarom a dostane acidózu tak treba:

1. Liať do nej sódu bikarbónu (1 čaj. lyž. na 2 dcl vody) za pomoci hrubostennej fľaše tak, že jej hrdlo fľaše prestrčíme cez medzeru medzi zubami na boku papule až do hrdla a zakloníme jej hlavu. Zároveň do nej takto dostanete aj tekutiny. Treba však dávať pozor, aby sme kozu zase nepredávkovali sódou. Zavolajte veterinárovi! On Vám poradí koľko sódy treba.
2. Prechádzať sa. Koza nesmie zostať stáť, lebo jej úplne prestane tráviť. Keď leží treba ju nasilu postaviť a ťahať.
3. Masírovať bachor. Ruky zovrieť a päsťami robiť krúživé pohyby z jednej aj z druhej strany bachora v oblasti hladových jám. Treba pevne ale s citom tlačiť ruky smerom k sebe.
4. Všetko opakovať minimálne každé dve hodiny a nestrácať nádej.

Náš prvý pôrod!

Tehotenstvo našej kozy Dorky prebiehalo úplne v poriadku. Termín pôrodu sme jej vyrátali na 13. marca plus-mínus 5 dní. Ako sa blížil termín, boli sme čím ďalej nervóznejší (hlavne môj drahý), pretože sme to ešte nikdy nezažili - Dorka bola v tom čase naša prvá a jediná kozička, nemali sme ju ešte ani rok, ale svoj prvý pôrod už mala za sebou. Študovali sme teda na internete všetky možné pôrodné scenáre vo všetkých možných jazykoch, s obrázkami, schémami, s fotkami a s katastrofickými komentármi od skúsených chovateľov. Každý večer pred spaním (na dobrú noc) sme si pozreli na youtube minimálne jeden kozí pôrod. A čo koza? No koza bola predsa úplne v pohodičke. pekne papkala, veselo si cupkala s tým svojím vydutým bruškom.

9. marca sme spozorovali, že sa jej nalieva vemeno, čo signalizovalo, že do dvoch dní by to na ňu malo prísť. Tak som si večer povedala, že ráno si prichystám uteráky a dezinfekciu, aby som to mala rýchlo po ruke keby niečo.  Drahý išiel do práce. Ráno som sa zobudila, išla som opatriť zvery, Dorča síce ležala keď som prišla, ale hneď ako zbadala, že jej nesiem žrádlo, vystrelila a schuti začala žrať, to ma upokojilo (kozy tesne pred pôrodom nechcú žrať), keďže som bola sama doma. Okolo jedenástej som išla von po drevo a začula som veľmi tenké mekotanie z maštale. Povedala som si, že to sa mi len zdalo a nakladala som drevo... no a v tom zase! Mekotanie kozliatka! Utekala som do maštale... a bolo tam!!! Živé, malé, nádherné, biele kozliatko. 

Už očistené, ležalo so zdvihnutou hlavičkou a koza ho olizovala. Bol to neopísateľný pocit. Čistá radosť. To trvalo tak 3 sekundy, potom prišiel stres - Čo teraz?! Kým som vybehla pre uteráky, zavolala som drahému, že sa stal otcom :) Keď som sa vrátila do maštale, Dorka začala tlačiť druhé a drahý medzitým prišiel z práce. Nemohla ho vytlačiť. Podľa naštudovaných informácií som usúdila, že ide von zadkom napred, to by nebolo až také zlé ale stále som nevidela nožičky a plodový obal nepraskal, čo situáciu značne komplikovalo. Musela som konať. Samozrejme som ale nevedela, čo mám robiť, len som vedela, že to je zlé. Drahý medzitým hľadal číslo na veterinára... Strčila som jej teda dovnútra prsty a nahmatala kopýtka, praskla som plodový obal a Dorča zatlačila, neišlo von, tak som sa snažila tlačiť prstami oproti, to pomohlo a zrazu bol vonku! Obrovský capko. Chytila som ho a otočila dole hlavou, vychŕkol trošku vody a začal sa trepať. Celý bol mokrý a oslizený, rýchlo som ho dala do uteráka a Dorka ho začala olizovať. (Teraz už viem, že som mala postupovať trochu inak, ale sv. Vendelín nám pomohol a nič zlé sa nestalo.) Medzitým sa drahý dovolal veterinárovi a prišiel s tým za mnou do maštale. Pýtal sa doktora, čo máme robiť a ani si nevšimol, že pribudlo jedno kozliatko :) tak som mu ho musela ukázať. Už išiel zložiť telefón, keď som si všimla, že koze zostal visieť z vulvy veľký krvavý vak v tvare obličky. Opýtali sme sa doktora, čo to je a ten povedal, že pravdepodobne pôjde ešte jedno kozľa! A mal pravdu. Do dvoch minút bolo vonku kozliatko č.3! Za pol hodinky koza porodila aj placentu. Všetko bolo v poriadku. Vyčistili sme im chlievik a nechali ich pekne odpočívať.

A takto sa nám narodili Amálka, Vendelín a Vinco ♥

Pár slov na začiatok

Ahojte!

Už dlhšiu dobu som cítila potrebu podeliť sa o svoje kreatívne počiny, úspechy aj neúspechy s viacerými ľuďmi, vypočuť si ich rady, kritiku, poprípade nejakú tú pochvalu, pretože ako žena v domácnosti som tak trošku izolovaná od civilizácie. Doteraz som sa realizovala na viacerých internetových stránkach súčasne. To mi však zaberá viac času, ako si môžem dovoliť, takže som sa rozhodla dať si to všetko pekne dokopy na jeden blog.

A čom všetkom to vlastne píšem?

• O kozách - o tých rohatých, štvornohých, chlpatých potvorkách, kroré chováme na našom skromnom mini-statku.
• O šití - o mojej práci, o navrhovaní strihov, o šatách, o ľudových odevoch, výšivkách...
• O záhradke (po našom "o humne") - o pestovaní zeleniny a byliniek.
• O kvetinách - o orchideách a podobných dámskych zábavkách.
• O varení - predsa každá dobrá gazdinka musí mať časť venovanú kulinárstvu :)
• A ešte o rôznych iných veciach, ktoré mi momentálne neprichádzajú na um.

Prečo tak veľa rozličných tém?

No skrátka si nemôžem pomôcť, ale to všetko ma baví.

Tak dúfam, že sa Vám môj blog bude páčiť.

Vaše Srdénko ♥