Kozliatka rastú ako z vody a pomaly sa blíži čas ich odstavenia. To znamená, že tým malým upírom treba nejakým spôsobom zabrániť, aby cicali z maminho vemena a to veru nie je jednoduchá záležitosť, pretože je to ich druhá najobľúbenejšia činnosť - hneď po bláznení sa.
Keďže s odstavovaním nemáme zatiaľ žiadne skúsenosti, gúglila som. Podľa môjho malého prieskumu je najspoľahlivejším spôsobom oddelenie mladých od matky. Väčšina chovateľov odstavuje mladé cca od 2 mesiacov postupne, a to buď tak, že sa umiestnia cez deň na inú pastvinu ako matka, tá sa večer podojí a v noci sa umiestnia znovu spolu do jednej maštale alebo, naopak, oddelia sa v noci, ráno sa podojí a cez deň sa pasú všetci spolu. Postupom času sa mláďatá oddelia úplne, a tak musia zotrvať istý čas, aby sa odnaučili cicať, poprípade sa predajú, alebo... no, však viete čo...
Tento zdanlivo jednoduchý spôsob má však značné nevýhody. V prvom rade tu vznikajú zvýšené nároky na priestor - oddelené pastviny/maštale a v druhom rade je kozliatkam smutno, takže srdcervúco plačú za mamou.
Existujú však aj alternatívne spôsoby odstavovania, ktoré sú založené na princípe mechanickej zábrany medzi kozliatkami a matkinými strukmi. Robí sa to tak, že sa koze prelepia struky leukoplastom alebo sa použije špeciálna podprsenka pre kozy.
Leukoplast je nespoľahlivý, takže som sa rozhodla, že našej Dorči ušijem krásnu sexy podprdu. Zobrala som starú látku na posteľné obliečky, vystrihla, zošila, dala gumičku, prišila nastaviteľné pásy, obliekla som jej to, zistila som, že je to naprd, vychytala som chybičky, prešila pásy a podprsenka bola na svete!
A - "košík" na vemeno
B - elastický okraj s gumičkou
C - predný remeň
D - spona - trojzubec - na jednoduché zapínanie a zároveň na nastavenie dĺžky predného remeňa
E - zadný remeň
F - šnúrka s nastaviteľnou dĺžkou spája predný a zadný remeň
G - aby sa podprsenka nezošmykla, treba ju ešte pripevniť šnúrkou k obojku, tak ako je to znázornené na obrázku
Testovať začneme o dva týždne, som zvedavá.
(Ak by mal niekto záujem o podprsenku pre kozy, som schopná ušiť a poslať na dobierku)
Pre výsledky testovania pokračujte na článok:
Folklór a ľudová remeselná tvorba ma zaujímali odjakživa. Pamätám si, ako ma prababka vystrojila (virichtuvala) do rozkošného detského kroja a potom som išla v sprievode (v procesii). Mohla som mať tak tri roky a pravdepodobne bola kvetná nedeľa. Pripadala som si ako princezná. Pamätám sa, akú neuveriteľnú pozornosť prababka venovala jednotlivým kúskom toho maličkého remeselného diela, keď mi ich obliekala. Bol to hotový rituál a trvalo to hádam aj pol hodiny. 
Celý deň sme bojovali, každé dve hodiny sóda a prechádzanie.. nasilu... No a potom v noci koza ľahla a nechcela vstať. Aj som si poplakala. Lebo takéto stavy obvykle nekončia dobre. žiadny veterinár nám nevedel/nechcel pomôcť. Opäť som gúglila a modlila som sa. Pomohlo. Našla som článok o masáži bachora pri zdúvaní. Pani radila zaťať ruky vpäsť a masírovať v oblasti hladových jám. Tak sme masírovali celú noc, prechádzali sme sa s ňou a ráno sa kozena brutálne neskutočne smradľavo pokakala a viditeľne sa jej začalo polepšovať. Dokonca začala papať trávičku. To bola radosť! 
Už očistené, ležalo so zdvihnutou hlavičkou a koza ho olizovala. Bol to neopísateľný pocit. Čistá radosť. To trvalo tak 3 sekundy, potom prišiel stres - Čo teraz?! Kým som vybehla pre uteráky, zavolala som drahému, že sa stal otcom :) Keď som sa vrátila do maštale, Dorka začala tlačiť druhé a drahý medzitým prišiel z práce. Nemohla ho vytlačiť. Podľa naštudovaných informácií som usúdila, že ide von zadkom napred, to by nebolo až také zlé ale stále som nevidela nožičky a plodový obal nepraskal, čo situáciu značne komplikovalo. Musela som konať. Samozrejme som ale nevedela, čo mám robiť, len som vedela, že to je zlé. Drahý medzitým hľadal číslo na veterinára... Strčila som jej teda dovnútra prsty a nahmatala kopýtka, praskla som plodový obal a Dorča zatlačila, neišlo von, tak som sa snažila tlačiť prstami oproti, to pomohlo a zrazu bol vonku! Obrovský capko. Chytila som ho a otočila dole hlavou, vychŕkol trošku vody a začal sa trepať. Celý bol mokrý a oslizený, rýchlo som ho dala do uteráka a Dorka ho začala olizovať. (Teraz už viem, že som mala postupovať trochu inak, ale sv. Vendelín nám pomohol a nič zlé sa nestalo.) Medzitým sa drahý dovolal veterinárovi a prišiel s tým za mnou do maštale. Pýtal sa doktora, čo máme robiť a ani si nevšimol, že pribudlo jedno kozliatko :) tak som mu ho musela ukázať. Už išiel zložiť telefón, keď som si všimla, že koze zostal visieť z vulvy veľký krvavý vak v tvare obličky. Opýtali sme sa doktora, čo to je a ten povedal, že pravdepodobne pôjde ešte jedno kozľa! A mal pravdu. Do dvoch minút bolo vonku kozliatko č.3! Za pol hodinky koza porodila aj placentu. Všetko bolo v poriadku. Vyčistili sme im chlievik a nechali ich pekne odpočívať.
